Načúvajme si.
Pretože bezpečná škola je tá,
v ktorej si načúvame navzájom.

Volanie po zvýšení bezpečnosti na slovenských školách stále hlasnejšie zaznieva z rôznych oblastí verejného života. Pojem „bezpečné školy“ rezonuje tak v odborných kruhoch či médiách, ako aj v politických vyhláseniach zástupcov a zástupkýň štátnych inštitúcií. Kvalita vzdelávacieho systému sa totiž dotýka každého, nielen ľudí, ktorí priamo na školách pôsobia či rodičov školopovinných detí. Priamo vplýva na budúcu generáciu a na stav spoločnosti, ktorej celková úroveň je priamo závislá na kvalite vzdelávania.

Ako zástupcovia a zástupkyne inštitúcií a organizácií prítomných vo sfére vzdelávania oceňujeme, že sa o duševnom zdraví a bezpečných školách hovorí čoraz viac. Vnímame však medzery v hlavnom posolstve. Hovorí sa veľa o sociálno-patologických javoch ako šikana, drogy, depresivita či samovraždy. Viacerí naši odborníci a odborníčky upozorňujú, že práve to môže podnecovať strach a snahu predkladať rýchle riešenia, ktoré pôsobia ako náplasť na chronické problémy doby.

Ak nerátame spánok, strávi dieťa v škole až 40% aktívneho dňa. Spolu s ním v škole podobne dlho trávia čas aj ľudia, ktorí deti vzdelávajú – učiteľky a učitelia, vychovávateľky a vychovávatelia, špeciálni pedagógovia a pedagogičky, asistenti a asistentky učiteľov, školskí psychológovia a psychologičky, ale aj ľudia vo vedení škôl a v iných profesiách. Je to obrovské množstvo času, kedy škola zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života všetkých zúčastnených.

Bezpečnosť v takomto prostredí preto musí byť našou najvyššou prioritou.

Tvorba bezpečných škôl však nesmie byť postavená len na fyzických bezpečnostných opatreniach či vyvolávaní obáv. Skúsenosti zo sveta hovoria, že jedinou cestou, ako zlepšiť bezpečie v školách, je masívne investovanie zdrojov (nielen finančných). Do podpory wellbeingu v školách, prioritizácie prevencie a personálnej podpory učiteľkám a učiteľom, deťom a rodičom v podobe odborných zamestnancov a zároveň ich podpore, aby cítili sociálne a emocionálne bezpečie, ktoré chceme na školách rozvíjať.^[1]

Byť súčasťou bezpečnej školy znamená zamerať sa viac na vzťahy a priateľstvo, na komunikáciu, prejavenie záujmu o seba, nazeranie na potreby iných aj na vlastné problémy.  To, ako budujeme vzťahy súvisí s tým, ako sa správame. Načúvanie je ochota a snaha byť v kontakte s inými, chcieť im porozumieť, vnímať ich a byť tvárou v tvár ľudskosti. Potrebujeme významne znížiť mieru stresu na školách, odbremeniť vo vzdelávaní od zaťažujúcich povinností a byrokracie, aby ostalo viac priestoru na budovanie vzťahov.

Prvoradá by teda mala byť prevencia, investícia do plnohodnotného života – zlepšovanie vzťahov, posilňovanie vzájomnej dôvery a podpory spolupatričnosti medzi učiteľmi, žiakmi a ich rodičmi, ale aj v rámci učiteľských kolektívov škôl. Dôležitá je dobrá spolupráca škôl so svojimi zriaďovateľmi, inštitúciami a organizáciami, poskytnutie kvalitných mechanizmov a nástrojov na pozitívne pôsobenie dovnútra školských komunít. A hoci je to náročnejšie a v dobe sociálnych médií menej komunikačne efektívne, chceme sa pokúsiť upozorňovať na to dobré, čo už na školách je – prax, ktorá funguje, zmeny, ktoré sa už dejú, ostrovčeky transformácie a budovania dobrých vzťahov.

Už dnes v školstve pôsobia ľudia, ktorí sú nadšení, schopní a ochotní byť nositeľmi zmien. Je dôležité im načúvať a podporovať ich.

Preto sme sa rozhodli spojiť v spoločnej kampani, ktorej hlavným motívom je vzájomné načúvanie si. Pretože podporu a vypočutie akútne nepotrebujú iba deti, ale aj dospelí, ktorí v školstve pôsobia. Načúvanie druhému je základ dobrých, podporujúcich a rešpektujúcich medziľudských vzťahov. Načúvanie samému sebe je základ seba starostlivosti detí aj dospelých, na ktorú často v školstve zabúdame.
Bezpečné psychologické prostredie je základom rozvoja kvalitného vzdelávania. A preto načúvajme si.